Celkovo 42 krajín alebo území dosiahlo míľnik bez malárie
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) certifikovala Azerbajdžan a Tadžikistan na dosiahnutie eliminácie malárie na svojich územiach.Certifikácia nasleduje po stáročia trvajúcom úsilí týchto dvoch krajín potlačiť túto chorobu.
„Ľudia a vlády Azerbajdžanu a Tadžikistanu dlho a tvrdo pracovali na odstránení malárie,“ povedal generálny riaditeľ WHO Dr Tedros Adhanom Ghebreyesus.„Ich úspech je ďalším dôkazom toho, že so správnymi zdrojmi a politickou angažovanosťou je odstránenie malárie možné.Dúfam, že ostatné krajiny sa môžu poučiť z ich skúseností."
Certifikácia eliminácie malárie je oficiálnym uznaním štatútu krajiny bez výskytu malárie WHO.Certifikácia sa udeľuje vtedy, keď krajina preukáže – s prísnymi a dôveryhodnými dôkazmi –, že reťazec prenosu domorodej malárie komármi rodu Anopheles bol prerušený na celoštátnej úrovni najmenej počas posledných troch po sebe nasledujúcich rokov.Krajina musí tiež preukázať schopnosť zabrániť opätovnému zavedeniu prenosu.
„Úspech Azerbajdžanu a Tadžikistanu bol možný vďaka trvalým investíciám a oddanosti zdravotníckej pracovnej sily spolu s cielenou prevenciou, včasným odhalením a liečbou všetkých prípadov malárie.Európsky región WHO je teraz o dva kroky bližšie k tomu, aby sa stal prvým regiónom na svete, ktorý je úplne bez malárie,“ povedal Dr Hans Henri P. Kluge, regionálny riaditeľ WHO pre Európu.
Azerbajdžan zistil svoj posledný prípad lokálne prenosnej malárie Plasmodium vivax (P.vivax) v roku 2012 a Tadžikistan v roku 2014. Dnešným oznámením bolo celkovo 41 krajín a 1 územie certifikované ako bez malárie WHO, vrátane 21 krajín v európsky región.
Investície do univerzálneho zdravotného poistenia a kontroly malárie
Úsilie o kontrolu malárie v Azerbajdžane a Tadžikistane sa posilnilo prostredníctvom celého radu investícií a politík v oblasti verejného zdravia, ktoré vládam umožnili postupom času eliminovať chorobu a zachovať stav bez výskytu malárie.
Obe vlády už viac ako šesť desaťročí garantujú univerzálnu primárnu zdravotnú starostlivosť.Dôrazne podporovali cielené zásahy proti malárii – vrátane napríklad preventívnych opatrení, ako je postriekanie vnútorných stien domov insekticídmi, podpora včasnej detekcie a liečby všetkých prípadov a udržiavanie zručností a schopností všetkých zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa zaoberajú elimináciou malárie.
Azerbajdžan aj Tadžikistan využívajú národné elektronické systémy sledovania malárie, ktoré poskytujú detekciu prípadov takmer v reálnom čase a umožňujú rýchle vyšetrovanie, aby sa zistilo, či je infekcia miestna alebo importovaná.Ďalšie zásahy zahŕňajú biologické metódy kontroly lariev, ako sú ryby požierajúce komáre, a vodohospodárske opatrenia na zníženie vektorov malárie.
Od 20. rokov 20. storočia značná časť hospodárstva Tadžikistanu a v menšej miere aj hospodárstva Azerbajdžanu závisí od poľnohospodárskej výroby, najmä od vývozu hodnotnej bavlny a ryže.
Poľnohospodárske zavlažovacie systémy v oboch krajinách historicky tiež predstavovali riziko malárie pre pracovníkov.Obe krajiny zaviedli systémy na ochranu poľnohospodárskych pracovníkov poskytovaním bezplatného prístupu k diagnostike a liečbe malárie v systéme verejnej zdravotnej starostlivosti.
Pracovníci na kontrolu malárie majú kapacitu okamžite testovať, diagnostikovať a liečiť infikovaných pracovníkov vhodnými antimalarickými liekmi a monitorovať a hodnotiť environmentálne, entomologické a epidemiologické rizikové faktory.Medzi ďalšie aktivity programu patrí pravidelné hodnotenie rozumného používania insekticídov na kontrolu vektorov, zavádzanie systémov vodného hospodárstva a vzdelávanie verejnosti o prevencii malárie.
Čas odoslania: 29. marca 2023